KOŠICE – Ako už názov napovedá, v tejto reportáži sa výnimočne nebudem zaoberať len jednou akciou, ale rovno tromi, z nich dve sa konali v jeden deň. Išlo o Mikulášske jazdy na trati Košice – Prešov, ktoré usporiadal Klub historických koľajových vozidiel a po ňom o týždeň v jeden deň naraz Košická detská historická železnica a Dopravný podnik mesta Košice. Teda poďme sa spoločne ohliadnúť za všetkými z nich.

Ešte predtým sa vám však, milí čitatelia, musím ospravedlniť za to, že k tejto reportáži som dal málo fotiek – je to preto, lebo na Čermeli mi fotenie prekazila jedna poriadna čertovina, o ktorej viac prezradím nižšie, na Mikulášskej električke bolo málo príležitostí na fotenie (ak som nechcel totálne roztrasenú fotku) a v pripade Mikulášskeho expresu z Košíc do Prešova a späť zaúradoval škriatok Záškodníček a to rovno v mojom počítači – pri presúvaní fotiek z kamery mi niekoľko fotiek vymazal. Potvora!

 

1.12.2013 – KHKV –  Mikuláš na trati Košice – Prešov

Ako každý rok, ani minulý rok v prvý decembrový víkend nechýbali tradičné mikulášske jazdy historického motoráčika M131.1125, známym pod menom Magda na trati z Košíc do Prešova a späť. Tentoraz si okrem prívesného vozňa radu CLm vzala so sebou aj novú kamarátku – Ľubku, alias motoráčik M131.1538. Niektorí si ju možno pamätáte ako pamätník v areáli SOU (dnes SOŠ) železničnej, kde okrem toho slúžila ako učebná pomôcka. Predtým však po skončení aktívnej služby s cestujúcimi slúžila na údržbu trolejového vedenia, podobne, ako mnohé jej sestry v celom bývalom Československu. Predstavená a pokrstená bola už počas aprílovej Rušňoparády, avšak museli sa na nej dotiahnúť mnohé veci. Tí, ktorí ste boli na Rušňoparáde v minulom roku, ste si určite všimli, že interiér Ľubky bol prázdny, chýbali sedadlá. To sa našťastie do Mikulášskych jázd podarilo doplniť a tak sa na nich Ľubka predstavila už s  interiérom. V interiéri navyše pribudol jeden pre „Hurvínky“, alebo „Splašené bedne“, ako sa týmto motoráčikom s láskou prezývalo, netypický prvok – barpult. Kvôli tomu by si možno zaslúžila preradenie z druhej triedy do prvej, ale drevené sedadlá to neumožňujú 🙂 Samozrejme, na jej krste ohňom, pardon, jazdou nemohli chýbať Mikuláš, čert a anjel, bez ktorých by to neboli Mikulášske jazdy. Ako vždy, aj teraz rozdávali balíčky plné sladkostí pre dobré deti. Či mali pripravené niečo aj pre tie zlé, neviem, ale keby náhodou, uhlíky boli pripravené v prívešáku. No tie asi potrebné neboli, keďže Magda s Ľubkou viezli samé dobré deti, ak si odmyslíte Sergeja, autora tejto reportáže 😀

Tie uhlíky však neboli len pre zlé deti, ale aj pre pec, ktorá krásne prívešák vyhrievala, lebo bolo trochu chladno, aj keď na toto obdobie dosť teplo, pretože sneh nebol – Perinbaba bola skúpa ako strýko Držgroš z rozprávky o káčerovi Donaldovi. Zato zubaté slnko svietilo ostošesť. Kým v prívešáku kúrila pec, Magda a Ľubka kúrili teplom zo svojich motorov. Počas každej jazdy sa stálo aj v Kysaku, no či sa stálo aj inde, žiaľ, neviem, lebo som absolvoval len jednu jazdu tam a späť. Viem však, že v Prešove mali deti možnosť odfotiť sa Mikulášom, čertom a anjelom. Ešte na koniec prezradím, že čert sa mi posťažoval, že by potreboval posily, preto som mu sľúbil, že mu nejaké zoženiem z bankovských baní.

 

7.12.2013 – KDHŽ – Vláčikom do Mikulášova na Košickej detskej historickej železnici

O nasledujúcom víkende by sa dalo povedať, že bol „premikulášovaný“. Ani sa nečudujem, veď tento víkend bol k Mikulášovi bližšie, než ten predošlý. A v tento deň sa opäť o priazeň detí delili dve mikulášske dopravné akcie – už tradičná Čertovská jazda Mikulášskou električkou, ktorá sa konala už piaty rok a o ktorej sa viac zmienim nižšie, a samozrejme, nechýbali ani Mikulášske jazdy na Detskej železnici. Tie sa konali už po druhýkrát v histórii Detskej železnice a ak ste minulý ročník zmeškali, ponúkame vám z neho reportáž.

Na rozdiel od prvého decembra, kedy bola Perinbaba na sneh skúpa, sa do Mikuláša predsa len umúdrila a Košice posypala snehovou nádielkou. V správach síce vraveli, že vraj na Košice snežia vysoké pece U. S. Steelu, ale bez pomoci Perinbaby by zrejme bolo ich žeravé snaženie márne.

Rovnako ako v minulom roku, aj v tomto roku bol vozový park Detskej železnice o čosi bohatší. Na železničku v Čermeľskom údolí sa po mnohých rokoch vrátil zrenovovaný krytý vozeň Ca/u 611, ktorý v tom roku oslávil rovných sto rokov, lebo na jeho výrobnom štítku sa skvie rok výroby 1913. Mnohí z vás iste budú so mnou súhlasiť, že návrat na železničku je preňho určite tým najkrajším darčekom k jeho jubileu. Nebol to však jediný darček, ktorí malí aj veľkí železničari mali preňho prichystaný. V tento deň vagón dostal svoje meno, podobne ako o pár mesiacov skôr, na začiatku sezóny ostatné vagóny Detskej železnice. Na Čermeľskej železnici tak môžeme od roku 2013 stretnúť okrem Danky, Janky a Katky aj Maťka, Kubka, Samka, Peťka, občas aj Huga a od Mikuláša aj Huberta. Práve menom Hubert bol na Mikuláša pokrstený tento staronový vagón.  A na podstavci  už  od jari  v tom istom roku zasa môžete vidieť síce ešte neprevádzkyschopného, no už obnoveného Janka, alias služobný vozeň D/u 840 taktiež z roku 1913. Momentále síce slúži ako učebňa pre malých železničiarov, no ak sa podarí rozšíriť koľajisko stanice Čermeľ, (o čom nepochybujeme), ráta sa s jeho spojazdnením.

Ako zaujímavosť uvediem, že v roku 1913 sa narodila väčšina vagónov Detskej železnice – okrem oboch spomínaných vozňov bol v tomto roku vyrobený aj jeden letný (pôvodne krytý) vagón a tiež druhý krytý vagón na KDHŽ – ABC/u 600. Ostatné osobné vagóny sú staršie.

Vozeň Hubert však nebolo jediné prekvapenie, ktoré si malí-veľkí železničiari v Čermeľskom údolí prichystali pre cestujúcich. Tento ročník bol síce oproti minulému na jazdy chudobnejší, no programom bol bohatší – okrem Mikuláša na deti čakali aj rozprávky. A v tom roku na Detskú železnicu možno prišlo veľa zlých detí, lebo na rozdiel od minulého ročníka, kedy na Čermeľ zavítali dvaja anjeli, dokonca aj dvaja Mikulášovia, ale len jediný čert, tentoraz bola situácia opačná – na deti čakal len jeden anjel, ale čerti boli hneď dvaja. A aj Mikuláš bol len jeden, ale to predbieham, vrátime sa zatiaľ k čertom. Kým ten prvý, ktorý zavítal na Čermeľ aj v minulom roku, prišiel z pekla cez ostravské uhoľné bane, ten druhý prišiel v podstate spoza rohu, z pekla na Čermeľ prešiel cez baňu Mier na Bankove, čím oznamujem, že privolanie posíl sľúbených čertovi na veľkej železnici pri Magde a Ľubke sa mi podarilo. 😀 No z pekla poslali akéhosi neporiadného čerta, lebo vo svojom vreci mal málo uhlia a navyše bol „pod parou“. Ospravedlňoval sa tým, že to vrece má vraj prichystané najmä na zlé deti. Či pri svojej ceste na Čermeľ použil aj banský vláčik zvaný „Pullman“, nevedno, bankovská čertovská posila mi to neprezradila 🙁 Bolo však nad slnko jasnejšie, že toto čertisko je naozaj čertom telom i dušou, lebo hneď, ako prišiel, mi šlohol kameru. Dostať späť sa mi ju podarilo až po poslednej jazde, keď všetci odišli, takže si musím pomôcť s fotkami z leta a z posledného dňa sezóny 2013. Tak nech vám aspoň ako taká náplasť poslúži táto fotogaléria.

Mikuláš v tomto ročníku však na deti nečakal v Čermeli, ale na Alpínke. Vlastne nečakal ich ani v Čermeli, ani na Alpínke, lebo stanice Čermeľ a Alpínka boli v tento deň špeciálne premenované na Čertovo a Mikulášovo, v stanici Vpred sa nestálo. Navyše malý-veľký vláčik z Čertova do Mikulášova obsahoval všetky osobné vozne, ktoré jazdili na Čermeli. Zrejme prvý raz v histórii Čermeľskej železnice tak bolo možné stretnúť na trati vlak, v ktorom boli radené okrem služobného aj dva kryté a dva letné vozne. Tretí letný vagón prechádza opravou v depe. Napriek tomu, že vláčik bol neobyčajne dlhý, išiel plný, takmer v ňom nezostalo miesto ani pre vlakový a mikulášsky personál. Vláčik do Mikulášova ťahala Danka a na opačnom konci jej do kopca s plne obsadeným vlakom pomáhala Janka, ktorá takto oslavovala svoj minuloročný návrat na Čermeľ. A kým obe mašinky si to šinuli do Mikulášova, jeden z čertov medzitým mastil uhlíkom cestujúcich, od čoho ho anjel odhováral slovami „Čertisko, nešpiň mi detičky!“ No čertík neposlúchal a ďalej „testoval“ detičky so svojím zázračným uhlíkom, až kým vláčik neprešiel na Alpínku, pardon, do Mikulášova. Tam na deti čakal miestny gazda so somárikom, ktorý ťahal vozík plný mikulášskych balíčkov. A práve na Alpínke, vlastne v Mikulášove sa konalo to prekvapenie – na deti v jednom veľkom altánku už nedočkavo čakali na filmovom plátne vlk a zajac z kultového ruského kresleného seriálu No počkaj! Kým prišiel Mikuláš, dve časti sme si aj pozreli. No po skončení druhého dielu bol Mikuláš stále v nedohľadne, preto si deti spoločne s moderátorkou zatancovali mikulášsky tanec. Tancovať museli povinne aj čerti, lebo ak by netancovali, Mikuláš by ich buď potrestal palicou, alebo poslal späť do pekla. To sa, pochopiteľne, čertom (najmä bankovskému) nepáčilo a tak tancovali veľmi neradi. Nakoniec sa Mikuláš predsa len objavil a rozdávanie balíčkov sa mohlo začať.

Napriek počiatočným obavám, že na Čermeľ zavítali až dvaja čerti a kvôli tomu asi prišlo na Čermeľ veľa zlých detí, opak bol pravdou a do Mikulášova prišlo veľmi veľa dobrých detí, no vyskytol sa aj jeden chlapec, ktorý namiesto balíčka dostal uhlík.

 

7.12.2013 – DPMK – Čertovská jazda mikulášskej električky na linke 6

A kým v Čermeli, pardon v Čertove čakal na deti mikulášsky vláčik, len na skok od Čertova zavítala na otočku na Havlíčkovej Mikulášska električka. Tá už po druhý rok jazdila na predĺženej linke 6, ktorá sa zrejme viac osvedčila, ned predošlá linka 2. Pre nekošičanov vysvetlím, že linka 6, ktorá jazdí zo stanice cez sídlisko Terasa obvykle končí na Námestí maratónu mieru a na Havlíčkovu bola predĺžená špeciálne pre túto príležitosť. Keďže po ceste z Čermeľa som električku stihol, nenechal som si ujsť príležitosť sa s ňou povoziť.

Aj Čertovká električka prešlo jednou zmenou. Premávku na tomto zvláštnom spoji opäť zabezpečovala električka typu KT8D5, ale už išlo o iné vozidlo – kým v minulých troch rokoch bola stálicou na Čertovskej jazde #537, v tomto ročníku ju vystriedala #529. Navyše tá už nebola polepená obláčikmi a plameňmi, ktoré boli na jej predchodkyňu nalepené zvlášť, ale dostala veľkoplošný polep, aký sa používa na celovozidlové reklamy. Mal motív pekla a neba a na ňom bol veľký nápis „Čertovská jazda mikulášskou električkou“. Aj hranica medzi nebom a peklom v električke sa dočkala zmeny – kým v predošlých ročníkoch bola v strednom článku akási „neutrálna zóna“, čiže zrejme zem,  s príchodom „novej“ električky sa hranica pekla aj neba posunula presne doprostred stredného článku a „neutrál“ tým pádom zanikol. To však na atmosfére jazdy vôbec neubralo. Ako na trati z Košíc do Prešova a aj na Detskej železnici, ani tu nesmeli chýbať Mikuláš, čert a anjel. Čertov tam bolo viacero, zrejme aj Mikulášov, anjela som tam zazrel len jedného, no mikulášsky sprievod bol obohatený o jednu rozprávkovú postavu. Ak tipujete Snehulienku, poriadne ste sa sekli – Mikulášovi sekundovala stará bosorka. No z ktorej rozprávky prišla, to žiaľ neviem, ale čosi  mi v električke naznačilo, že jej ušli Janko a Marienka a tak poprosila čertov, aby jej ich našli. Podobne ako čert na Čermeli, aj tu sa vyskytol jeden čert, ktorý mastil ľuďom tváre. Na rozdiel od bankovského čerta, ktorý to robil kúskom uhlia, mal na to askýsi „sajrajt“, ktorý bol oveľa účinnejší. Uhlie totiž malo vo zvyku vynechávať, navyše sa dalo použiť len na malú plochu, napríklad na líce, alebo na špičku nosa, kým toto vám spoľahlivo začiernilo celú tvár. Ak nadávate na černochov, tak po tejto procedúre by ste určite prestali, lebo po nej ste už sám bol černoch. Škoda, že som bol zašitý kdesi pri dverách, mohol som si aj ja domov odniesť čiernu masku. 😀

Čo by to bolo za Mikulášsku električku, keby ste si z nej mohli odniesť len čierne masky od čerta? Nesmeli chýbať ani sladkosti. Vzhľadom na stiesnené priestory električky sa však veľké vrecia plné sladkostí do nej nezmestili, Mikulášovia tak museli rozdávať sladkosti bez balíčkov. Preto anjel nosil so sebou košík plný čokoládok, ktorých obaly mali motívy dominánt Košíc, žiaľ, najmä tých, čo sú v centre mesta. Detská železnica tam chýbvala. Podľa mňa však určite medzi dominanty patrí a parná mašinka Katka by sa iste na obale čokoládky pekne vynímala. Mne sa ušla Urbanova veža. Mikulášovia zase nosili vo svojích košíkoch cukríky, no z tých sa mi neušlo, zato sa mi ušlo palicou po chrbte od baby Jagy, lebo tú čokoládku som od anjela šlohol 🙂

Myslíte si, že predošlú vetu myslím vážne? Samozrejme, že nie, pravda je len s tými košíkmi s cukríkmi. Žiadna krádež sa nekonala, anjela som totiž pekne poprosil a baba Jaga nikoho nebila. Čertovská električka namiesto toho prišla na zastávku, na ktorej som vystupoval. Tým pádom som sa nedozvedel, či sa bosorke a čertom predsa len podarilo nájsť Janka s Marienkou a… to už radšej nechám do chystaných rozprávok 🙂

To by bolo z našej mikulášskej trojreportáže asi všetko. Najbližšia príležitosť povoziť sa s motoráčikmi Magda a Ľubka je až počas Rušňoparády 26. – 27. apríla, kedy spoločne oslávime jedno výnimočné výročie – 130. narodeniny parnej lokomotívky Katky z Detskej železnice. No s malým-veľkým vláčikom v Čermeli sa môžete povoziť už skôr a to 25. januára, kedy sú pripravené zvláštne zimné jazdy, na ktoré snáď Perinbaba napriek svojej tohtoročnej sklenenej Róze (skleróze) bude myslieť a Čermeľské údolie aspoň trošku popráši. Ale ak sa chcete povoziť historickou električkou v Košiciach, prvá príležitosť v tomto roku je, žiaľ, až 1. mája.

To je pre dnešok z východu Slovenska všetko. Dovidenia v nadchádzajúcej sezóne v tomto roku.

Autor: Sergej – (Tomáš Halža)