BERG, WOLFSTHAL – Keď sme v roku 2009 na tomto webe zmapovali históriu, súčasnosť i budúcnosť trate viedenskej električky, netušili sme, že sa k tejto trati na našom webe ešte vrátime. Vďaka našej spolupráci so stránkou Viedenskej elektrickej železnice na Facebooku sme vám začiatkom februára tohto roku mohli priniesť viac informácií o osude tejto trate po 2. svetovej vojne. Avšak história tejto trate ešte nie je úplne preskúmaná a na viaceré otázky spojené s touto traťou sa ešte hľadá odpoveď. Keďže naša redakcia chce prispieť k zmapovaniu tejto trate, vybrali sme sa uplynulý víkend zmapovať zvyšky tejto trate na rakúskom území.
Naša výpravná akcia po stopách Viedenskej elektrickej železnice na rakúskom území začala v nedeľu 3. apríla 2011 v popoludňajších hodinách. Spolu s Peťom Vodičkom sme sa cez Most Lafranconi a chodník popri ceste na Berg presunuli až k štátnej hranici s Rakúskom. Po prejdení na druhú stranu cesty – už od cesty bolo vidno malý domček – zachovanú staničnú budovu niekdajšej železničnej stanice Berg. Na budove sa do značnej miery podpísal zub času, preto by potrebovala zmeniť fasádu.
Po vstupe do budovy sme sa ocitli v malej chodbičke. Pred nami boli dvere na WC. My sme však vkročili do dverí vľavo a ocitli sme sa vo veľkej miestnosti s lavičkou a obrovskou i hustou pavučinou, ktorá uprostred miestnosti siahala až takmer po zem. Po obídení pavučiny sme sa dostali k dvom miestnostiam. Miestnosť pred nami, slúžila pravdepodobne ako kuchynka, o čom svedčí aj kuchynský riad, tanieriky a šálka položená na dreze. Okrem toho sme tu našli aj rakúske noviny Die Presse z roku 1993. Dvere na ľavej strane nám oznamovali, že miestnosť, ktorá sa za nimi nachádza slúžila ako bufet. Dnes sa tam nachádzajú iba kalendár z rokov 1992 a 1993, skrinka so závesom na odkladanie vecí a rozobraté staré televízory. Na stenách budovy sa nachádzali aj zožltnuté kachličky, ktoré by bolo potrebné počas prerábky miestností vymeniť za nové.
Po opustení staničnej budovy naša cesta pokračovala popri kukuričnom poli. Po oboch stranách kukuričného poľa sa nachádza množstvo zaujímavých objektov. Jeden z nich slúžil ako stajňa. Po prejdení niekoľkých metrov sme pred sebou videli hustý pás vegetácie. My sme pokračovali popri ňom a pri každej možnej príležitosti sme zašli do tohto porastu, aby sme našli nejaký dôkaz, že na tomto mieste viedla niekdajšia trať Viedenskej električky. Na začiatku porastu sme stretli konský povoz. O pár metrov ďalej sme uvideli skleníky a vedľa nich sme na zemi objavili spadnuté návestidlo, ktoré bolo žiaľ už bez návesti. V hustom poraste môžeme objaviť nielen základy stĺpov trakčného vedenia, ale aj kilometrovníky a pôvodný železničný násyp. Žiaľ, o niekoľko desiatok minút sme museli vyjsť na kopec a prejsť na druhú stranu cesty na cyklochodník. Na telese niekdajšej trate viedenskej električky bol už totiž postavený nejaký oplotený objekt s odstavnou plochou pre automobily.
Po chvíli sme sa však opätovne vrátili na teleso trate. Nie však nadlho, lebo trať sa strácala v lesnom a trávnatom poraste. Vyšplhali sme sa teda na vrch lesa a po niekoľkých metroch zišli dole na miestne parkovisko, z ktorého viedla nenápadná ulica obce Wolfsthal. Domy a predzáhradky na oboch stranách ulice boli pekne vyzdobené. Ako sme neskôr zistili, domy na pravej strane ulice z časti stáli aj na telese trate električky. Po niekoľkých metroch sme totiž prišli ku križovatke ciest. Ak by sme odbočili doprava, pravdepodobne by sme došli na hlavnú komunikáciu. My sme si však na pravej strane všimli základy stĺpov trakčného vedenia. A tak sme po prejdení križovatky kráčali čo najbližšie k pôvodnému telesu trate. V zarastenom poraste sme okrem kilometrovníkov objavili aj základy stĺpov trakčného vedenia – jeden z nich bol dokonca vyvrátený.
O niekoľko minút sme zrazu pred sebou zbadali štrkový násyp a posledný stĺp trakčného vedenia. O pár metrov ďalej sme zbadali ďalší stĺp. Pri ňom sa už ale nachádzali koľajnice viedenskej električky, na ktorých bola o pár metrov ďalej upevnená kovová zarážka ukončujúca túto trať. Boli sme už len pár metrov od cieľa nášho výletu. Popri železničnej trati sme pokračovali ďalej. Minuli sme tri priecestia, z toho dve z nich už boli zrušené. Ani sme sa nenazdali a pred nami bola železničná stanica Wolfsthal. Tu sa symbolicky končí aj naše putovanie po stopách viedenskej električky. Ďalej už totiž môžete pokračovať vlakovou súpravou.
Zmapovaním rakúskej časti trate niekdajšej viedenskej električky medzi Bergom a Wolfsthalom sme zavŕšili naše putovanie po stopách niekdajšej trate viedenskej električky medzi Wolfsthalom a Petržalkou. To sme začali v máji 2009 zmapovaním zvyškov trate v oblasti Matadorky a ešte na jeseň toho istého roku sme pokračovali s mapovaním druhého úseku trate medzi diaľnicou a štátnou hranicou Berg.
V najbližšom období sa spolu s našimi kolegami zo stránky Viedenskej električky chystáme podrobnejšie preskúmať históriu tejto zaujímavej trate a budeme vás pravidelne informovať o záchrane lokomotívy GANZ Eg 6 vyrobenej v roku 1913, ktorá jazdila na bratislavskom úseku tejto trate.
Ak vás dnešná článok zaujal, prečítajte si aj súvisiace články:
■ Viedenská elektrická železnica I.
■ Viedenská elektrická železnica II.
■ Viedenská elektrická železncia III.
Vaše tipy a námety do tohto seriálu očakávame na e-mailovej adrese redakcia@veterany.eu. Železnici zdar!
Text: Jaroslav Filo
Foto: Peter Vodička
Pridajte prvý komentár