Pátrame: Smutný koniec motorových vozňov M 286 na Slovensku

21. februára 2017 od  

850.01Motorové vozne M 286.0 / M 286.1 (850/851) majú na Slovensku dlhú históriu. Ako prvé sa 19. decembra 1966 objavili vozne M 286.0003 (výrobné číslo 68368/66) a M 286.0004 (výrobné číslo 68369/66), ktoré boli predané do Bratislavy. Na Slovensko bolo postupne predaných z výroby 30 ks M 286.0 a 22 ks M 286.1. V nasledujúcom článku sa nebudeme venovať premávke, prevádzke, dislokáciach, problémoch, či farebných riešeniach jednotlivých strojov, ale zameriame sa na ich koniec v pravidelnej premávke, súčasnosť a najmä budúcnosť.

Druhého februára 2003 postihlo slovenské železnice obrovské rušenie miestnych tratí, čo znamenalo redukciu osobnej dopravy, ktorá mala za následok aj redukciu počtu HDV potrebných na vykonávanie týchto činností. V tom čase boli v prevádzke motorové vozne rady 810, 820, 830/831 a 850/851. Motorové vozne rady 820 a 830/831 už boli určené na odpis dávnejšie. Ich morálna a technická zastaranosť bola privysoká a oprava na ďalšiu dekádu by bola neekonomická. Ostali teda iba motorové vozne 850/851 a dobre známe 810.

Uvažovalo sa preto ako ďalej. Oba stroje už mali skoro 40 rokov prevádzky, a okrem modernizácie vyžadovali aj humanizáciu adekvátnu dobe prevádzky. Železnice Slovenskej republiky si v tom čase nechali vypracovať projekt obnovy motorových vozňov rady 850/851, ktorý počítal s remotorizáciou a obnovou problémových partií, no z dôvodu chatrného stavu hlavného rámu, skrine i podvozkov nakoniec k tomuto projektu neprišlo. Bolo rozhodnuté o zániku tejto výbornej rady motorových vozňov, čo najviac pocítili cestujúci, ktorí sa najbližších 10 rokov na miestnych tratiach museli uspokojiť s motorovými vozňami rady 810.

Rok 2006 priniesol definitívne odstavenie posledných mohykánov M 286 na Slovensku, čím sa ich kapitola v osobnej doprave úplne uzavrela. Prečo v osobnej? Železnice Slovenskej republiky si jeden z vozňov, konkrétne M 286.0018, respektíve 850.018 “Túlavá” ponechali na vedenie meracích vlakov a po ukončení prevádzky by mal pripadnúť Múzejno-dokumentačnému centru. A tak, zatiaľ čo motorové vozne 810 a ich modifikácie brázdia Slovenskom dodnes, motorové vozne 850/851 postihol horší osud.

Po vyradení posledného kusu z osobnej dopravy v roku 2006 ostali tieto stroje stáť prakticky na rôznych miestach Slovenska, obzvlášť v Dolnom Hričove, Podbrezovej, vo Zvolene a následne aj v Poprade, Košiciach, i v Trenčianskej Teplej. Veľké množstvo z nich tu našlo svoj koniec v podobe autogénu a fyzickej likvidácie.

Niektorým vozňom sa podarilo uniknúť smrti a boli predané do Českej republiky, alebo skončili u ŽOS Vrútky. Pod šírim nebom tu dodnes stoja vozne 850.002 (prototyp), 850.013, 850.022, 850.039, 850.043, 850.045 a 851.002. Tieto vozne sú však v katastrofálnom stave. Roky nekryté, s vybitými oknami, dverami a chýbajúcimi časťami im nielenže nerobia dobre, ale každým dňom sa podpisujú na ich stave. Karosérie sú značne skorodované, zhnité, z mnohých už vyrastá z útrob vegetácia. Motory sú zaplavené, chýba elektronika, obvody, i časti motora. Absencia prevodoviek a iných prvkov už nedáva veľkú nádej na ich rekonštrukciu.

Pri pokuse o záchranu čo i len jedného kusu by museli byť použité diely z ostatných chátrajúcich strojov, nakoľko z 5-tich kusov je neúplná šanca na skompletizovanie necelého jedného kusu. A tak nám neostáva nič iného, než spomínať na časy pohodlného cestovania a na kráľov motorových vozňov na Slovensku, ktorí v tichosti dožívajú svoje životy za plotom ŽOS Vrútky.

Oveľa horší osud však postihol prípojné vozne rady 050 a 053, ktoré sa po roku 2000 postupne stávali nadbytočnými. Najviac vozňov bolo odstavených z premávky v roku 2003, zvyšné ostali v premávke do najbližšej revízie. Po odstavení z premávky boli niektoré z nich predané do  Českej republiky. Ostatné boli sústredené v Novej Dubnici, kde boli v prebehu rokov 2006 – 2008 zošrotované. Na Slovensku tak nie je zachovaný žiadny z vozňov tejto rady.

Text a foto: Marián Jasenák
Úprava: Jaroslav Filo

Komentáre





Fórum