Návraty: Ako išla Magda do Krompách na Pankuškové fašiangy

27. februára 2013 od  

KOŠICE, KROMPACHY – Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde… Tieto fašiangy sú síce dosť krátke, ale tohtoročné boli pre prvých Magdiných cestujúcich v tomto roku trochu špeciálne – pankuškové. Nuž, prečo pankuškové? Lebo V Krompachoch bolo veľa pankušiek, mne znamejšími skôr pod názvom pampúšiky. Našťastie ani jeden z nich nebol ten rozprávkový, čo ušiel babke, čo ho upiekla a cez rozum mu prešla až líška. Ale pekne po poriadku.

Po príchode na stanicu Košice, až na niekoľko vylepených plagátov na provizórnych stenách, ktoré oddeľujú stavenisko na práve rekonštruovanej stanici od priestoru pre cestujúcich, nič nenasvedčovalo tomu, že sa deje nejaká zvláštna jazda. To hlavné sa skrývalo až vonku, na nástupišti 3, koľaji 1. Tam stál mne už známy motoráčik Magda aj s prívešákom aj s pár známymi ľuďmi, z nich najhlavnejší boli Ľubo Lehotský a Terčík, ktorí kontrolovali rezervácie a predávali lístky. Pri Magde sa už zišla pekná kôpka ľudí, Magda sa už práve plnila. Ešteže dobre, že som mal zarezrvované miesto, inak by som sa do Magdy asi len ťažko zmestil. A hoci sa o nej nedalo povedať, že bola „natrieskaná“, zo stanice vyšla takmer plná, ťažko sa vo vlaku dalo nájsť voľné miesto na sedenie.

Ráno v Košiciach

Cesta do Krompách prebehla pokojne. Akurát na rozdiel od predošlých jázd do Brekova a do Levoče (reportáže z týchto jázd tu čoskoro budú) sa vôbec nikde nestálo, šli sme v jednom kuse až do Krompách. Hoci Magda nikde nestála, ja som sa na jednom mieste predsa len – aj keď iba pomyselne – zastavil. Je to Bujanovský tunel, najdlhší dvojkoľajný tunel na Slovensku, ktorý nájdete na hlavnej trati pri Margecanoch. Ako v jednom z mála na Slovensku v ňom nájdete návestidlá. Dlhší od tohto je iba Čremošniansky tunel medzi Banskou Bystricou a Diviakmi, ten je ale na rozdiel od Bujanovského tunela iba jednokoľajný.

Asi o hodinu v Krompachoch

Po príchode do Krompách na nás čakalo prekvapenie – hoci mesto sľúbilo autobus, ktorý by našu výpravu dopravil zo stanice na dejisko Pankuškových fašiangov, na lyžiarské stredisko Plejsy, žiaden tam spočiatku nebol. Ako „autobus“ najprv slúžil malý sedemmiestny mikrobus Mercedes patriaci lyžiarskému stredisku, lenže takéto postupné dopravovanie po siedmich na Plejsy bolo pre nás nepredstaviteľné. O chvíľu prišla jedna stará SORka C9,5 patriaca Eurobusu Košice, ale to nebol ten pravý autobus. V úvahu nakoniec prichádzala doprava pešibusom, čo osobne by som si nevedel predstaviť, lebo v Krompachoch som nikdy pretým nebol. Nakoniec sa pravý autobus objavil. Bola to súkromná Karosa LC736, ktorá mala za predným sklom nápis „Pankuškové fašiagy“ a ihneď sa po príchode zaplnila do posledného miesta, a to doslova. Miestá na sedenie pre všetkých nepostačovali, mnohí museli aj stáť. Avšak mnohí z vás vedia, aké je to stáť v úzkej uličke Karosy LC736…

Nátresk v súkromnej LC736 počas cesty na Plejsy

Autobus nás šťastne dopravil na Plejsy. Tam už boli Pankuškové fašiangy v plnom prúde, dokonca už to mali dve prasiatká za sebou, keďže sa tam konala aj pravá nefalšovaná zabíjačka. Dolnozemskí slovenskí mäsiari z rumunského Nadlaku sa práve chystali svine „oholiť“ a urobiť z nich klobásy, jaternice a hurky. Hoci sa niekomu môže zdať, že jaternica a hurka je to isté, nie je to tak – hurka je na rozdiel od jaternice viac zakrútená a aj menšia. Na pódiu práve vystupoval folklórny súbor Slovinka, ktorý hral aj dedinskú hru s námetom zabíjačky. No jednu vec som ešte nespomenul, a to sú dukáty. Na Plejsoch sa v ten deň dalo platiť len dukátmi (aj keď v jednom bufete pri zjazdovke príjmali aj eurá), ktoré ste si mohli z eur zmeniť v príslušných zmenárňach – jedna stála pred vstupom do areálu na parkovisku, ďalšiu ste mohli nájsť na recepcii hotela Plejsy a tretia bola nad dejiskom Pankuškových fašiangov. Kurz euro – dukát bol jedna ku jednej a v zmenárni sa dalo zmieňať len jednosmerne, to jest z eura na dukát, ale dukáty sa späť na euráče zmeniť nedali a keď ste sa chceli zbaviť dukátov bez toho, aby ste minuli čo len jeden, museli ste kšeftovať s niekým, kto mal dosť Eur, ale málo dukátov. Nesmiem opomenúť ani dobových lyžiarov, ktorí mali na sebe lyžiarsku výstroj z rôznych období, najnovší lyžiarsky výstroj mali zo začiatku minulého storočia. Ešte by to chcelo nejaký socialistický, ale ten by asi medzi dobovými kostýmami vyzeral už príliš moderne. Vraveli, že tam majú robiť nejakého hada, ale žiadneho som na svahu nevidel, len kopu roztrúsených lyžiarov. Buď som sa nepozrel na svah v správnej chvíli, alebo od neho upustili.

Areál, kde sa konali Pankuškové fašiangy

Okrem dobových lyžiarov ste tam mohli nájsť lyžiarov, ale aj nelyžiarov v maskách. A stretnúť ste tam mohli aj Babu Jagu, ktorá hľadala Janka a Marienku (poslal som ju do Čermeľa, nech ich hľadá v Katke a Janke) a medzi tými maskami vynikala ešte jedna zaujímavá postavička – cigánka Araňa, ale to už predbieham, najprv sa pozrieme na súboj v jedení pankušiek, pre niekoho pampúšikov. Ešte predtým vystúpil detský folklórny súbor Slovinočka. Prvá súťažila kategória do 18 rokov, čiže deti. Najprv sa prihlásili dvaja chlapci a jedno dievča, ale keďže sa jeden chlapec bál Baby Jagy, musela nájsť náhradníka a tým sa stalo dievčatko. Jedno dievča bolo z Krompách, čiže domáce, chlapec pochádzal z Košíc, teda „náš“ a náhradníčka moderátora prekvapila, lebo keď sa jej moderátor po slovensky opýtal, odkiaľ je, tak po poľsky odvetila, že je Poľka z Varšavy a tak moderátor s ňou začal po poľsky. Prekvapivo som rozumel, aj keď som nič nepil. Pritom, keď v televíznych novinách hovorí nejaký poľský kamionista, ktorý sa vybúral napríklad na Donovaloch, nerozumiem ani slovo. Keď sa  deti predstavili, Baba Jaga súťaž odštartovala. Všetci traja na pódiu sa hneď do toho pustili. Jasne viedol Košičan, ale ani ostatní neostávali pozadu, hlavne Varšavanka. Ako sa dalo čakať, Košičan dojedol pankušky ako prvý.

Ľudová rozprávačka Araňa

Na rad prišla kategória nad 18 rokov, dospelí. Priznám sa, prihlásil som sa aj ja, ale to som netušil, že sa prihlási aj Terčík s Oliverom, ktorí mi boli kolegovia na Detskej železnici, ale železničiarčili aj na Magde. Kvôli jasnej prevahe Košičanov v dospeláckej kategórii (iba jedna staršia pani bola z Krompách) pribrali ešte ďalších dvoch súťažiacich, ale košická prevaha sa tým nezmešila, naopak, o jedného posilnila. Chcel som si dať ešte doping v podobe čaju, ale moderátor to neschválil. „Žiadny doping! “ odbil ma. Navyše oproti kategórii deti sme to mali ťažšie – kým deti jedli len po dva pankušky, každému z dospelákov nadelili rovno dvojnásobnú dávku, teda po štyri pankušky. Myslel som si, že budem borec, že to zjem najskôr, ale stal sa opak. Kým som si raz-dva natlačil do úst dva pankušky a k tomu horko-ťažko ešte jednu, víťaz už dávno dojedol a to ani nebola podmienka ukázať prádzne ústa, proste iba mať prázdnu tácku. A víťazom v kategórii nad 18 rokov sa stal – Terčík. Porazil ma kolega, vlastne nadriadený, keďže na KDHŽ mi šéfuje. Po súťaži novinárke z Korzára prezradil, že vraj dostal najväčšie pankušky a i tak skončil prvý. Avšak na rozdiel odo mňa nesúťažil takto prvý raz. Holt, má trénovanejšie hrdlo.

Súťaž v jdení pankušiek – kategória deti

Po pankuškovom súboji nasledoval folklórny súbor Vranovčan, niekým vtipne premenovaný na futbalový klub Vranovčan a tak moderátor zvolil kompromis – predstavil ich ako futbalový súbor Vranovčan. Mňa ale lákalo čosi inšie – a to slaninka. Dal som si a neobanoval som, chutila. Vraj pochádzala z prasiat, čo tam viseli na hákoch. Tie už ale nahradili klobásy. Množstvo klobás. Škoda, že som nestihol z nich ochutnať, len čo sa tam objavili, zmizli, len sa po nich zaprášilo. Zabavila ma totiž tá Araňa. Mám dojem, že kedysi dávno vystupovala aj v programe Senzi Senzus, ešte v tých častiach, čo bežali na STV. Priznám sa, že na jej vtipnom rozprávaní o cigánoch som sa bavil viac, než na tom, čo v dnešnej dobe dávajú v televízii. Pri našich programoch sa dnes skôr nudím, ale to už som odbočil. Po nej zase vystúpil futbalový súbor Vranovčan, ale to hlavné prišlo až potom – vyhlásili súťaž v pití kvasinkového piva a keďže mi chýbali dukáty, ale pivko som ochutnať chcel, tak som sa prihlásil.

FS (FC) Vranovčan

Keďže pivo sa osobám mladším ako 18 rokov podávať nesmie, tentoraz to rozdelili na mužskú a ženskú kategóriu. Prvá išla mužská kategória. Na pódium sme sa postavili piati vedľa seba a dá sa povedať, že aj teraz prevažovali Košičania, hoci tu to bolo trochu pestrejšie, okrem Krompašana som mal súpera aj zo Slatiny.  Ale priznám sa, že na ostatných som nemal – keď sa súťaž začala, ja som začal svojím štýlom síce na ex, ale glg-glg-glg, kým ostatní šup do hrdla, hodiť prázdny pohár o zem a bolo po pive. Tú druhú techniku, bohužiaľ, neovládam 🙁 Nakoniec Slatinčan ma porazil, vlastne porazili ma všetci, lebo len mne ostal v ruke poloplný pohár. Ženskú kategóriu som už nevidel, lebo som sa už pomaly chystal na odchod, keďže autobus na Magdu odchádzal už o 16:00. Mal ísť síce aj neskôr o 16:45, ale dá sa povedať, že to bolo trochu natesno, keďže vlak odchádzal o 17:05. Preto sa Terčík s vodičom autobusu dohodli, aby so spojom o 16:00 zobral Košičanov a tým neskorším Krompašanov. Ľubo aj s ostatnou vlakovou čatou okrem Olivera odišli už skôr a to pešo, aby stihli Magdu prichystať na cestu domov ešte predtým, než prídu cestujúci. Zvyšný čas do odchodu autobusu som využil na nákup suvenírov a keďže klobásy sa už minuli, musel som kúpiť hurky, lebo boli už iba tie. Aj keď klobásy – predavačka mala v stánku vzadu odložený jeden pár klobás, ale tie boli rezervované. Snažil som sa ju prehovoriť, ale márne. Nedala sa a tak som sa musel uspokojiť s hurkami.

Autobus sa pomaly chystá na odchod

Keďže som nechcel prepásť autobus, bol som na parkovisku už pol hodinu pred odchodom. Autobus bol najprv zatvorený, no potom šofér začal púšťať ľudí dnu. Terčík aj s Oliverom vonku kontrolovali, či sme nikoho nenechali na Plejsoch. Aj tentoraz autobus išiel plný na 120 percent, teda ľudia stáli aj v uličke. Hoci väčšinu osadenstva autobusu tvorili cestujúci z Magdy, prišlo aj pár Krompašanov, kvôli čomu autobus na ceste k stanici trikrát stál, takže po ceste sa miesto v autobuse trochu uvoľnilo. Bohužiaľ, nikto zo stojacich nevyužil uvoľnené miesta na sedenie.

Bus sa pomaly plní…

Na stanici už stála Magda s naštartovaným motorom. Vlaková čata vedená Ľubom Lehotským, ktorá sem prišla pred príchodom autobusu, sa postarala o to, aby cestujúci nastúpili už do vykúrenej Magdy. Čakalo sa aj na oneskorencov, ktorí prišli s autobusom, ktorý z Plejsov odchádzal o 16:45. Medzitým som mal možnosť vidieť, ako to na stanici v Krompachoch chodí. Rýchliky ani IC vlaky tu nestoja,  hoci stanica je vskutku veľká. Zastavila sa tu iba „česká pomsta“, Cityelefant zo Žiliny do Košíc. A okrem nej iba naša Magda s prívešákom.

Žst. Krompachy interiér

Za ten čas, kým sme odišli, sa dosť zošerilo. Medzitým sa Oliver pýtal cestujúcich, či majú prehľad v akciách KHKV a ak nie, pokuta „milión“ Eur. Ešte upozornil, že dukáty sa neprijímajú. Pokutový blok? Kalendár! Okrem akcií KHKV v ňom sú vyznačené aj akcie na Košickej detskej historickej železnici. Cestujúci si navyše čas krátili aj zábavou. Jedno dievča bolo prezlečené za ducha a tak strašilo ostatných cestujúcich. Onedlho sme odišli. Odchod z Krompách sprevádzal menší technický problém, Magda najprv nemohla pohnúť s prívešákom, našťastie príčina poruchy bola ľahko odstrániteľná – prívešák bol zabrzdený ručnou brzdou. Po oprave sme už boli na ceste. Ako ráno, tak ani teraz sme nikde nestáli, hoci som čakal, že kvôli rýchliku, alebo IC vlaku sa bude stáť v Kysaku, ten sme ale prebehli tak, že som ani nezaregistoval, že sme vôbec cez Kysak išli. Takto sme sa šťastne vrátili do Košíc. Ako jediný som zostal na stanici až dovtedy, dokiaľ sa Magda nevydala na cestu do Hanisky pri Košiciach, kde býva v miestnom depe.

Večerný príchod Magdy do košíc

Potom nasledoval iba návrat domov, do sivej reality všedného večera. Na košických cestách ani koľajách som nič historického nestretol, v Košiciach ma privítalo len husté sneženie a plagát „Vítajte v Košiciach, Európskom hlavnom meste kultúry 2013“ na vstupe do podchodu. Apropo sneh. Hoci Krompachy sú oveľa menšie mesto, o snehu to platilo naopak – kým v Košiciach som mal snehu asi po členky,  v Krompachoch na stanici a na Plejsoch mi siahal takmer po kolená. Aj v tom spočívalo čaro fašiangov, ktoré tentoraz neboli len také hocijaké, ale… pankuškové! Pre niekoho pampúšikové.

Najbližšia akcia s KHKV na vás čaká 17. mája, kedy sa Magdou vydáme hľadať do Dobšinej poklad Sklenenej pani. Ale ak sa neviete dočkať a chcete sa na Magde povoziť už skôr, máte šancu! Koncom apríla v košickom depe na Prebúdzaní Katky. Okrem mašinky Katky z KDHŽ tam nájdete nielen Magdu, ale určite aj Albatrosa a mnoho ďalších mašiniek.

Pre Veterány.eu spáchal, spísal a sfotil
Sergej- (Tomáš Halža)

Komentáre





Fórum