Historické lode chátrajú v Bratislavskom prístave

14. decembra 2009 od  

Parníček DevínHistória bratislavských pravidiel úzko súvisí s prepravou ľudí z ľavého brehu Dunaja na pravý. Mnohí, najmä starší občania Bratislavy si ešte dodnes dňa pamätajú nedeľné vychádzky do petržalského parku spojené s plavbou PROPELEROM. V minulosti obľúbené pravidlá, dnes lode hnijúce v bratislavskom prístave. Na zaujímavé osudy lodí bratislavského propeleru sa pozrieme v nasledujúcom článku.História dunajského prievozu začína 18. júna 1891 kedy bolo udelené za poplatok 1 zlatky povolenie na paroplavebné obchodovanie bratislavskému občanovi Heinrichovi Hörnesovi s podmienkou, že splní všetky podmienky vyznačené v koncesii. Koncesia oprávňovala prepravovať po Dunaji a jeho prítokoch nielen osoby, ale aj tovar. O 12 rokov neskôr – po úmrtí H.Hörnesa bola dňa 10.apríla 1903 koncesia opatrená doplnkom “Táto koncesia sa pre ďalšiu potrebu prepisuje na firmu “Potomok Heinricha Hörnesa”. Založený podnik obdržal v roku 1891 názov “Propelerový podnik Heinricha Hörnesa”. Municipiálny (mestský) výbor Bratislavy , (vtedy Pressburg, Pozsony), uzatvoril v roku 1913 dohodu s vdovou Amáliou Hörnesovou, podľa ktorej jej mesto prepožičalo ako držiteľke koncesie k užívaniu “mestské pobrežné pozemky a koryto Dunaja s tým, že za užívanie tejto plochy bude mesto platiť nájomné 1 halier za každý odpredaný cestovný lístok. Ďalšou podmienkou bolo, že vdova Hörnesová sa zaväzuje prevziať na vlastné náklady novú, mestským magistrátom objednanú osobnú loď. Vdova Hörnesová podmienky prijala a Propelerový podnik užíval prepožičané pozemky podľa obnovenej zmluvy od 1.10.1913 na dohodnutú dobu 18 rokov s tým, že po uplynutí tejto doby A.Hörnesová odovzdá magistrátu mesta bezplatne celé zariadenie Propelerového podniku, vrátane lodí. Propelerový podnik vlastnil loď FLORENCE, ALICE a BRATISLAVA.

Od roku 1891 zabezpečovalo dunajský prievoz množstvo lodí. Do dnešných dní sa nám zachovali dve z nich, no aj tie vďaka nezáujmu kompetentných hnijú v bratislavskom prístave a bojujú o prežitie.

Prvou loďou je parníček Devín vyrobený v roku 1911 v nemeckej lodenici Regensburg pod názvom DUNAJ maďarskej kráľovskej paroplavebnej spoločnosti. Parníček bol spolu s loďou Bratislava odpredaný maďarskému plavebnému podniku MFTR a dňa 31.3.1939 v Budapešti odovzdaný za cenu 650 tis. Ks. Parníček DUNAJ bol premenovaný na TABÁN a premával v Budapešti v linkovej preprave osôb na Margitin ostrov.

Po II. svetovej vojne Ústredný národný výbor mesta Bratislavy pomocou stykov plavebného podniku ČSPD zistil, že parníček je v správe Maďarsko-sovietskej plavebnej spoločnosti MESHART v Budapešti a cestou Povereníctva dopravy, Odboru vodnej dopravy sa podarilo osobnú loď TABÁN odkúpiť v roku 1947 pre účely bratislavského prievozu za sumu 1 mil.Kčs.

Loď bola dopravená do Bratislavy a v lodenici vykonali veľmi rýchlo potrebné opravy. Po skúšobnej plavbe dňa 1.augusta 1947 boli vystavené lodné doklady na pôvodné pomenovanie osobnej bočnokolesovej parnej lode DUNAJ a táto bola zaradená do prevádzky. V roku 1952 loď premenovali na Devín a v roku 1968 ju po 57 rokoch životnosti vyradili z prevádzky.

V závode ČSPD-Lodenica bolo plavidlo DEVÍN prestavané na plávajúcu reštauráciu na objednávku nového vlastníka n.p. POTRAVINY, závod 08-14 Bratislava. Po ukončení prác dostalo plavidlo označenie P 08-14 “ZLATÁ RYBKA”.

V roku 1972 prevzal loď podnik cestovného ruchu JAVORINA. Po požiari, ktorý zničil vybavenie plavidla, veľmi atraktívna plávajúca reštaurácia zanikla. Teleso lode bolo predané dňa 12.12.1978 Telovýchovnej jednote Slávia Šamorín, kde slúžilo ako vodácky klub v Hrušovskej zátoke.

Na parníčku Devín sa za spomínané obdobie jeho aktívnej služby vystriedalo aj nemálo pracovníkov našej plavebnej spoločnosti, ktorých “osudom” sa stala práve osobná lodná doprava. Azda najlegendárnejšou postavou spájajúcou sa s parníčkom DEVÍN bol kpt. Štefan HAHN, na ktorého si starší zamestnanci ešte pamätajú, strojný správca p.Skalický, dlhoročný kurič Michal Gradžila, ďalej kapitáni Pavel Zongora, František Habala, loďmajster Michal Greisinger a samozrejme mnohí iní.

Hoci sa tento parníček do dnešných dní zachoval, jeho stav je doslova žalostný. Loďka doslova chátra v areáli bratislavskej lodenice vo Vlčom hrdle.

Technické parametre:

Bočnokolesová osobná loď s parným pohonom pre 300 osôb
bola postavená v lodenici Christoph -Ruthoff v Regensburgu v r. 1909
parný stroj – výkon 110 k zn Christoph -Ruthoff vyr. v Deggendorfe.
L max 33, 50m
L konštr 30, 85m
B max 7,70m
B konštr 4,40 len paluba
H boku 1,55 m
T max 1,00 m
T min. 0,70 m
výtlak zaťaženej lode 95 t.

Loď KamzíkAj osud druhého bratislavského pravidla je dnes veľmi nejasný. Závod ČSPD – Lodenica vyrobil a v roku 1978 uviedol do prevádzky katamaranové plavidlo, ktoré zabezpečovalo prievoz osôb z Bratislavy do Petržalky. Plavidlo s obsaditeľnosťou 200 cestujúcich dostalo pôvodne meno KAMZÍK, no dnes ho poznáme pod menom PROPELER. Táto loď bola poslednou loďou spájajúcou Bratislavské Staré mesto s Petržalkou. Posledné roky prevádzky bola loď stratová, na jej prevádzku prispievalo Staré mesto i Petržalka. Avšak ani táto finančná pomoc prevádzku tejto lode nezachránila. V roku 2003 bol prievoz z jedného brehu Dunaja na druhý zastavený a loď zostala zakotvená v zimnom prístave. Spoločnosť Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava, a.s. nemá peniaze na potrebnú rekonštrukciu bratislavského propeleru. A tak loď kotví v prístave, kde ju nahlodáva zub času. Podľa odhadov by rekonštrukcia stála približne 99 581,76 EUR čo je 3 mil. korún. So záchranou lode sa však zrejme nepočíta. Podľa viacerých vyjadrení by sa mohla loď použiť ako hausboat, alebo pontón. V opačnom prípade ju vytiahnu na breh, kde ju rozoberú a pošlú do šrotu.

Parníček Devín i katamarán Kamzík by určite boli ozdobou nejedného technické múzea. Namiesto toho však obe lode hnijú v prístave, kde bojujú o prežitie. Je smutné, že Bratislava si nedokáže zachrániť tieto historické plavidlá pre budúce generácie. Tie si zašlú slávu dunajského prievozu budú môcť pripomenúť už zrejme iba s dobových fotografií. Dúfame ale, že sa nájde človek, ktorý obe lode zrekonštruuje a uchová pre budúce generácie.

Na záver si pozrite reportáž o bratislavskom propelere odvysielanú v TV BRATISLAVA v rubrike Detektor. Pozrieť si ju môžete TU.

Autor: Jaroslav Filo

Komentáre

4 komentáre na “Historické lode chátrajú v Bratislavskom prístave”

  1. Tonyy, 23. februára 2011 10:26

    Kolesový Propeler by určite mal byť zachovaný,je to rarita,nepametám sa presne ale je to prvá loď z Regenzburských lodeníc s takýmto riešením pohonu a riadenia.Možno keby niekto upozornil Regensburg o tomto unikáte,našiel by sa aj sponzor.

  2. andy, 23. februára 2011 11:06

    ten prvy je uz davno zosrotovany, co ja viem, ale ten druhy – Kamzik, je este v lodenici.

  3. matúš, 5. novembra 2011 19:59

    NOO to sa v tejto sprachatlíckej Bratislave nenájde jeden normálnejší privatizér, ktorý by tú loď Kamzík opravil veď je to pamiatka aj tá prvá aj tá druhá veď na tom sa dá zarobiť trotli………

  4. tibor kišš, 28. marca 2018 22:52

    Mne sa podarilo zachrániť a spojazdniť vlečný remorkér Beckov. Toto plavidlo bolo vyrobené v Prahe – Smíchove firmou Atropius v roku 1945. Teraz už veselo pláva na Dunaji. Škoda že málo kto vie, že aj lode tvoria kus histórie.





Fórum